Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

Úvod

Portugalci v roku 1500 pod vedením Pedra Alvesa Cabrala, dorazili na pobrežie Brazílie. Jedným z prvých záujmov portugálskych kolonizátorov, bolo podmaniť si miestne domorodé obyvateľstvo. Po neúspechu zotročiť pôvodných obyvateľov Brazílie, začali portugalci privážať otrokov z Afriky. Celkom ich vtedy bolo do Brazílie privezených 3,5 miliónov. Tí so sebou priniesli svoju kultúru, ktorá nebola písaná ani v knihách a nemohli by sme ju nájsť ani v múzeu. Táto kultúra bola súčasťou ich tela, mysle, srdca a duše. Tú si predávali otec so synom, z generácie na generáciu. Boli to „candomblé“ - náboženstvo; „berimbao“ - hudobný nástroj; „vatapá“ - jedlo a veľa iných vecí z ich života......

 

Zakladatelia a ich život:

 

MESTRE PASTINHA:

 

Celým menom: Vincente Ferreira Pastinha

Narodený: 5.apríla 1889, Salvador, Brazília

Otec: José Seňor Pastinha

Matka: Eugenia Maria de Carvalho

Prvý mestre: Benedito

Prvá škola capoeiry angoly: 1942 - „ Centro Esportivo de Capoeira Angola “ 

Zomrel: 13. novembra 1981

 

   Capoeire sa začal venovať v 8 rokoch, kedy sa ho chopil afričan menom Benedito po tom, ako si všimol že ho starší a silnejší chlapec zvykol tĺcť. Benedito Pastinhu naučil zopár fínt a pri ďalšej potýčke spomínaný chlapec dostal rýchlu a hlavne nečakanú príučku a dokonca sa stal Pastinhovým obdivovateľom J Pod vedením Benedita trénoval ešte ďalšie tri mesiace.

   Mestre Pastinha mal šťastné a skromné detstvo. Dopoludnia trávil v umeleckej škole, kde sa učil maľovať a popoludní sa venoval capoeire. Na želanie svojho otca, ktorý neschvaľoval jeho tréningy capoeiry, sa neskôr prihlásil do námorníckej školy, avšak aj svojich spolužiakov a kamarátov zo školy učil capoeire. Ako 21 ročný z tejto školy odišiel, aby sa stal profesionálnym maliarom. Vo voľnom čase tajne trénoval capoeiru, pretože vtedy to bolo ešte ilegálne. Neskôr pracoval ako leštič topánok, krajčír, security guard v kasíne a stavebný robotník, aby sa mohol venovať tomu, čo mal v živote najradšej – aby mohol byť angoleirom J

   V roku 1941 na pozvanie svojho ex-študenta Abberea sa Pastinha zúčastnil nedeľnej rody s viacerými významnými mestres. Po nej ho oslovil jeden z najväčších mestres v Bahii, mestre Amorzinho, aby sa ujal capoeiry angoly.

   V roku 1942 Pastinha na tento podnet založil v Pelourinhu prvú oficiálnu školu capoeiry angoly s názvom „ Centro Esportivo de Capoeira Angola “. Jeho žiaci nosili úbor zložený z čiernych nohavíc a žltého trička, teda cvičili vo farbách jeho obľúbeného futbalového tímu „ Yspiranga Futebol Clube“. Neskôr sa spolu s brazílskou delegáciou zúčastnil „ Prvého medzinárodného festivalu de Artes Negras “, kde so sebou priniesol aj Mestre Joao Grande, Mestre Gato Preto, Mestre Gildo Alfinete a ďalších.

   Oklamaný falošnými sľubmi miestnych autorít a bez akejkoľvek podpory ostal nakoniec Mestre Pastinha na sklonku života opustený, slepý a veľmi chorý. L Celý svoj život obetoval capoeire angole a 12-ho apríla 1981 si zahral svoju poslednú hru angoly. Zomrel ako 92 ročný.

 

 

 

MESTRE BIMBA:

 

Celý menom: Manuel dos Reis Machado

Narodený: 23. novembra 1900, Salvador, Brazília

Otec: Luis Candido Machado

Matka: Maria Martinha do Bonfim

Prvý mestre: Bentinho

Prvá škola capoeiry regional: 1932 – „Academia-escola de Capoeira Regional“

Zomrel: 15. februára 1974

 

      Capoeire sa Bimba venoval od svojich 12-tich rokov. Učil ho Bentinho, bývalý námorný kapitán. Prezývka „bimba“ – pipík mu prischla vďaka stávke medzi jeho mamou a jej pôrodnou asistentkou o tom či sa narodí chlapec alebo dievča (matka chcela dievča). Po pôrode obom bolo jasné kto stávku vyhral, práve vďaka jeho „bimbovi“. J

Mestre Bimba bol a je veľmi významný pre capoeiru, lebo zmenil jej osud. Počas otrokárskej epochy bolo praktizovanie capoeiry zakázané, a tak to ostalo aj po oficiálnom zrušení otroctva, po 13. marci 1888, neskôr to bolo dokonca trestané.

   Napriek zákazu, Mestre Bimba vytvoril nový štýl capoeiry, nazvaný „ Capoeira Regional “ alebo „ Luta Regional Baiana “, ktorý bol viac bojovo orientovaný, efektívnejší a atletickejší. Do pôvodnej capoeiry zakomponoval prvky a techniky z „Batuque“ (bojového umenia, ktoré sa naučil od svojho otca), jiu-jitsu a boxu.

   Neskôr sa podarilo Mestre Bimbovi po úspešnom vystúpení v paláci presvedčiť Bahijského guvernéra o veľkej kultúrnej hodnote capoeiry a následne v 30-tych rokoch dosiahol zrušenie oficiálneho zákazu capoeiry.

   V roku 1932 založil Mestre Bimba prvú školu Capoeiry regional, „ Academia-escola de Capoeira Regional“, v Engenho de Brotas, v Salvadore-Bahii. Jeho žiaci nosili biele úbory, ktoré mali za úlohu ukázať odbornosť školy a jej vysoký štandard a tým zlepšiť ešte stále neblahú povesť capoeiry medzi príslušníkmi vyššej vrstvy. Neskôr sa aj takíto ľudia začali prihlasovať do Bimbovej akadémie a navštevovali hodiny capoeiry.

   V roku 1942 Mestre Bimba otvoril svoju druhú školu, na rua das Laranjeiras, ktorá funguje dodnes pod vedením jeho bývalého študenta Vermelha. Bimba tiež vyučoval capoeiru v armádnej a policajnej akadémii.

   Neskôr bol považovaný za otca modernej capoeiry. Počas svojho života pracoval ako baník, tesár, tréner koní, prístavný vykladač, skladník, ale hlavne ako capoeirista s veľkou osobnosťou.

   Sklamaný z nedostatku podpory a falošných sľubov od miestnych autorít sa Mestre Bimba na pozvanie svojho bývalého študenta  presťahoval do Goianie, kde neskôr v roku 1974 zomrel v nemocnici po mozgovej príhode.

 

ZUMBI:

 

   Zumbi sa narodil v najväčšej kolónii vyslobodených otrokov, „Quilombo dos Palmares“, v roku 1655. Jej obyvateľmi neboli len oslobodení otroci z Afriky, ale aj pôvodní brazílski indiáni a príslušníci iných miešaných rás (mestici). Táto kolónia mala vládu organizovanú podobne ako v Afrike, s kráľom a jeho zborom. Najlepší bojovnící z vojen boli volení za kráľov a Zumbi bol najznámejším z nich.

   Quilombo dos Palmares 65 rokov úspešne bojovalo proti portugalským a holandským kolonizátorom, ale nakoniec bolo zničené. Zumbimu sa napriek tomu podarilo vyslobodiť a zachrániť sa a preto bol dokonca považovaný za nesmrteľného. Nakoniec sa však autoritám podarilo ho chytiť a bol popravený. Jeho hlavu ukázali ľuďom na námestí, aby uverili v jeho smrteľnosť.

   Zumbi je považovaný za národného hrdinu a bojovníka, za symbol slobody a jeho meno sa stalo legendou v capoeire.

 

 

 

BESOURO MANGANGA:

 

Manuel Henriques, sa naučil capoeiru od afrického bývalého otroka menom Tio Alipio. Ten mu dal prezývku Besouro Manganga kvôli jeho schopnosti rýchlo sa vypariť kedykoľvek bol v blízkosti bojujúcej skupiny alebo nebezpečenstva ako takého. Keďže sa stal silným a známym capoeiristom, po čase sa začali šíriť chýry o jeho nadprirodzenej sile. Nielenže sa dokázal vypariť v prípade nebezpečenstva, ale vedel sa aj zmeniť na veľkého čierneho chrobáka strašiaceho všetkých okolo.

   Vraví sa tiež, že Besouro bojoval s celou policajnou skupinou jazdiacou na koňoch. ktorá chcela zajať capoeiristov. Besouro Manganga bol chytený do pasce, prebodnutý a zabitý nožom "tucum" knife (nôž vyrobený z kosti. Významní capoeiristi ako Mestre Cobrinha verde a Siri de Mangue boli jeho študenti. 
 
"...tum tum tum Besouro Mangangá, bateu foi na polícia de soldado a general...".